1 Upomínaj ich, aby sa podriaďovali kniežatám a vrchnostiam, aby ich poslúchali a boli hotoví ku každému dobrému skutku,
2 aby sa nikomu nerúhali, aby neboli svárliví, ale prívetiví, dokazujúci celú krotkú tichosť voči všetkým ľuďom.
3 Lebo veď aj my sme boli kedysi nesmyselní, neposlušní, blúdiaci, otročiaci rozličným žiadostiam a rozkošiam a žili sme v zlosti a závisti, ohyzdní, nenávidiaci jedni druhých.
4 Ale keď sa zjavila dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha,
5 nie zo skutkov spravedlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa svojho milosrdenstva nás spasil kúpeľom opätného splodenia a obnovením Svätého Ducha,
6 ktorého vylial na nás bohate skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa,
7 aby sme súc ospravedlnení jeho milosťou boli dedičmi podľa nádeje večného života.
8 Verné je to slovo, a chcem, aby si o tom o všetkom pevne dotvrdzoval, aby tí, ktorí uverili Bohu, hľadeli konať dobré skutky. To je to, čo je dobré a užitočné ľuďom.
9 Ale bláznivým otázkam a rodopravám, škriepkam a zvadám o ceremónie zákona vyhýbaj, lebo sú neužitočné a márne.
10 Sektárskeho človeka po jednom a po druhom upravení odby
11 vediac, že taký človek je prevrátený a hreší súc sám sebou odsúdený.
12 Keď pošlem k tebe Artemána alebo Tychika, usiluj sa prijsť za mnou do Nikopola, lebo som usúdil, že tam prezimujem.
13 Zénu, učeného v zákone, a Apolla vyprav snažne na cestu, aby im nič nechýbalo.
14 A nech sa i naši učia konať dobré skutky, kde je toho treba, aby neboli neužitoční.
15 Pozdravujú ťa tí, ktorí sú so mnou, všetci. Pozdrav tých, ktorí nás milujú vo viere. Milosť so všetkými vami! Ameň. |
