1 A my mocní sme povinní niesť slabosti tých, ktorí nie sú mocní, a nie ľúbiť sa sami sebe.
2 Jeden každý z nás nech sa ľúbi blížnemu na dobré ku vzdelaniu;
3 lebo ani Kristus nehľadal toho, aby sa ľúbil sám sebe, ale jako je napísané: Hanenia haniacich teba padly na mňa.
4 Lebo všetko, čo je tam prv napísané, je napísané na naše poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a skrze potešenie písem mali nádej.
5 A Bôh trpezlivosti a potešenia nech vám dá myslieť na jedno a na to isté medzi sebou podľa Krista Ježiša,
6 aby ste jednomyseľne jednými ústy oslavovali Boha a Otca našeho Pána Ježiša Krista.
7 Preto sa prijímajte navzájom, ako i Kristus nás prijal na slávu Božiu.
8 Lebo hovorím, že Ježiš Kristus bol služobníkom obriezky za pravdu Božiu, aby potvrdil zasľúbenia, dané otcom,
9 a pohania aby za milosrdenstvo oslavovali Boha, jako je napísané: Preto ťa budem chváliť medzi národami a tvojmu menu budem spievať žalmy.
10 A zase hovorí: Veseľte sa, národy, a jeho ľudom!
11 A zase: Chváľte Pána, všetky národy! A: Zvelebujte ho všetci ľudia!
12 A zase Izaiáš hovorí: Bude koreň Jesseho, a ten, ktorý povstane, aby panoval nad národami, na neho sa budú nadejať národy.
13 A Bôh nádeje nech vás naplní každou radosťou a pokojom vo verení, aby ste hojneli v nádeji mocou Svätého Ducha.
14 A presvedčený som, moji bratia, i ja sám o vás, že ste i sami plní dobroty naplnení súc každou známosťou, môžuc i napomínať druh druha.
15 A z čiastky som vám písal niečo odvážnejšie, bratia, ako taký, ktorý vás znova upomínam, pre milosť, ktorá mi je daná od Boha,
16 aby som bol svätoslužobníkom Ježiša Krista medzi pohanmi slúžiac kňazsky evanjeliu Božiemu, aby bola obeť pohanov príjemná, posvätená Svätým Duchom.
17 Mám sa tedy čím chváliť v Kristu Ježišovi čo do vecí Božích.
18 Lebo by som sa neopovážil vravieť niečo o tom, čo by nebol skrze mňa vykonal Kristus cieľom poslušnosti pohanov, slovom i skutkom,
19 v moci divov a zázrakov, v moci Ducha Božieho, takže som od Jeruzalema a naokolo až po Illýriu vyplnil, čo vyžadovalo evanjelium Kristovo,
20 a to tak, že mi to bolo vecou cti, aby som zvestoval evanjelium, nie tam, kde už bol Kristus menovaný, aby som nestaväl na cudzí základ,
21 ale jako je napísané: Tí, ktorým nebolo zvestované o ňom, uvidia; a ktorí nepočuli, porozumejú.
22 Preto mi aj bolo tak mnoho ráz prekazené prijsť k vám.
23 Ale teraz už nemajúc viacej miesta v týchto krajoch a pretože mám, už od mnoho rokov, túžbu prijsť k vám,
24 keď pojdem, ak to len bude možné, do Hispanie, prijdem k vám. Lebo sa nadejem, že idúc cez váš kraj, uvidím vás, a že ma vy ta odprevadíte, keď vás prv aspoň z čiastky užijem.
25 No, teraz idem do Jeruzalema konajúc svätým službu.
26 Lebo Macedonii a Achaji sa videlo za dobré z účastnosti urobiť nejakú sbierku pre chudobných zo svätých, ktorí sú v Jeruzaleme.
27 Lebo sa im to videlo za dobré, a sú ich dlžníkmi. Lebo ak dostali pohania účasť na ich duchovných majetkoch, podlžni sú im tiež sväte poslúžiť telesnými.
28 Keď tedy to vykonám a zapečatím im to ovocie, odídem cez vás do Hispanie.
29 A viem, že keď prijdem k vám, prijdem v plnosti požehnania evanjelia Kristovho.
30 Ale vás prosím, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, žeby ste spolu so mnou zápasili na modlitbách za mňa u Boha,
31 aby som bol vytrhnutý od neposlušných neveriacich v Judsku, a aby moja služba, konaná Jeruzalemu, bola príjemná svätým,
32 aby som k vám prišiel v radosti skrze vôľu Božiu a odpočinul si spolu s vami.
33 A Bôh pokoja nech je so všetkými vami. Ameň. |
