1 A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov.
2 A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu,
3 ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a už ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať,
4 pretože bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť.
5 A vždycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi.
6 A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu
7 a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil!
8 Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu!
9 A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho.
10 A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja.
11 A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa.
12 A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich.
13 A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori.
14 A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo.
15 A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa.
16 A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach.
17 A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja.
18 A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním.
19 No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou.
20 A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všetci sa divili.
21 A keď sa preplavil Ježiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zástup, a bol pri mori.
22 A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám
23 a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a vzložil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila.
24 A odišiel s ním. A išiel za ním veliký zástup, a tlačili ho zo všetkých strán.
25 Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov
26 a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, lež ešte bola prišla do horšieho;
27 tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha,
28 lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená.
29 A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, že je uzdravená od svojej choroby.
30 A Ježiš hneď poznal v sebe, že vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha?
31 A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul?
32 Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila.
33 A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu.
34 A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby.
35 A kým on ešte hovoril, tu prišli od predstaveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra už zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa?
36 Ale Ježiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!
37 A nedal nikomu ísť za sebou, iba Petrovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobovmu bratovi.
38 A prišli do domu predstaveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi,
39 a vojdúc povedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.
40 A vysmievali ho. No, on vyženúc všetkých pojal otca dieťaťa i matku i tých, ktorí boli s ním, a vošiel ta, kde ležalo dieťa.
41 A uchopiac ruku dieťaťa povedal mu: Talitha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň!
42 A dievčatko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A žasli prenáramne.
43 A veľmi im prikázal, aby sa toho nikto nedozvedel. A povedal, aby jej dali jesť. |