1 Keď bol Izrael dieťa, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna.
2 Ako ich volali, tak išli ta zpred ich tvári; obetovali Bálom a kadili rytinám.
3 A ja som učil Efraima chodiť (Bral ich na svoje ramená); ale nepoznali, že som ich uzdravil.
4 Ťahal som ich za laná človeka, za povrazy lásky a bol som im ako tí, ktorí pozdvihujú jarmo na ich čelustiach, a podával som mu potravu.
5 Nenavráti sa do Egyptskej zeme, ale Assúr, ten bude jeho kráľom, pretože odopreli navrátiť sa.
6 A meč sa bude točiť po jeho mestách, zničí jeho závory a požerie ich pre ich rady.
7 A môj ľud visí, aby odpadúval odo mňa, a volajú ho k Najvyššiemu, no, nikto ho nevyvyšuje.
8 Jako ťa mám vydať, Efraime? Jako ťa mám ta dať, Izraelu? Jako ťa mám vydať, aby si bol ako Adama? Jako ťa učiniť ako Ceboim? Moje srdce sa obrátilo vo mne; moja sústrasť je vzrušená všetka dovedna.
9 Nevykonám pále svojho hnevu; nezkazím zase Efraima; lebo ja som silný Bôh a nie človek, Svätý v tvojom strede, ani neprijdem na mesto.
10 Pojdú za Hospodinom; bude revať ako lev, lebo on bude revať, a strachom sa trasúc prijdú synovia od mora, od západu:
11 strachom sa trasúc ako vtáča prijdú z Egypta a jako holubica zo zeme Assúra, a osadím ich v ich domoch, hovorí Hospodin.
12 Efraimci ma obkľučujú klamstvom a ľsťou dom Izraelov; ale Júda ešte vládne so silným Bohom a s Najsvätejším, verný. |
