1 A bolo jedenásteho roku, prvého dňa toho mesiaca, že stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
2 Synu človeka, preto, že hovorí Týrus o Jeruzaleme: Aha! Skrúšené je mesto, ktoré bolo vrátami národov; obráti sa ku mne, budem naplnený. Spustlo!
3 Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, prijdem na teba, Týre, a dovalím hore na teba mnohé národy, jako čo more valí hore svoje vlny,
4 a zkazia múry Týru a zboria jeho veže, a vymetiem jeho prach z neho a obrátim ho na holú skalu vypálenú od slnka.
5 Bude miestom na prestieranie sietí prostred mora, lebo ja som hovoril, hovorí Pán Hospodin, a bude za lúpež národom.
6 A jeho dcéry, ktoré sú na poli, na pevnine, budú pobité mečom, a zvedia, že ja som Hospodin.
7 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, dovediem na Týrus Nabuchodonozora, babylonského kráľa, od severa, kráľa kráľov s koňmi a vozmi a s jazdcami a shromaždenie a mnohý ľud.
8 Tvoje dcéry na poli pobije mečom a dá postaviť proti tebe hradby, nasype proti tebe val a postaví proti tebe pavézu.
9 A dá dobývacie nárazníky proti tvojim múrom a poborí tvoje veže svojimi mečami.
10 Od množstva jeho koní ťa pokryje ich prach; od hrmotu jazdcov a kár a vozov budú sa triasť tvoje múry, keď bude vchádzať do tvojich brán, ako vchádzajú do preboreného mesta.
11 Kopytami svojich koní pošliape všetky tvoje ulice; tvoj ľud pobije mečom, a pamätné stĺpy tvojej sily sostúpia dolu na zem.
12 Rozchvátajú tvoj majetok, olúpia tvoje kupectvo, rozváľajú tvoje múry, poboria tvoje krásne domy a tvoje kamene, tvoje drevo i tvoj prach pohádžu do vody.
13 A tak učiním prietrž huku tvojich spevov, ani sa viacej nepočuje zvuk tvojich hárf.
14 A obrátim ťa na holú, od slnka vypálenú skalu; budeš miestom na prestieranie sietí; nebudeš viacej vystavený, lebo ja Hospodin som hovoril, hovorí Pán Hospodin.
15 Takto hovorí Pán Hospodin Týru: či azda od hrmotu tvojho pádu, keď budú stenať ranení na smrť, keď budú ukrutne zabíjať prostred teba, nebudú sa triasť ostrovy?
16 A sostúpia so svojich trónov všetky kniežatá mora a složia svoje plášte a vyzlečú i svoje vyšívané rúcha; v hrôzu sa oblečú a budú sedieť na zemi a trasúc sa každú chvíľu budú sa desiť nad tebou.
17 A pozdvihnú na teba trúchlospev a povedia ti: Oj, ako si len zahynulo, mesto, obydlené pre výhodu mora, mesto, vychvaľované, ktoré bolo silné na mori, ono i so svojimi obyvateľmi, ktorí púšťali svoj strach na všetkých jeho obyvateľov!
18 Teraz sa trasú ostrovy, v deň tvojho pádu, a zdesením sa chvejú ostrovy, ktoré sú na mori, pre tvoj zánik.
19 Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Keď ťa obrátim na spustošené mesto, jako sú mestá, v ktorých sa nebýva, keď dovediem hore na teba hlbinu, takže ťa pokryjú tie mnohé vody,
20 spôsobím to, že sostúpiš s tými, ktorí sostupujú do jamy, k ľudu dávneho veku, a posadím ťa v najspodnejšej zemi jako spustošeniny od veku s tými, ktorí sostupujú do jamy, aby si nebolo viacej obývané, a potom dám niečo krásne v zemi živých.
21 Učiním ťa hrôzou, a nebude ťa, a budú ťa hľadať, ale ťa nenajdú viacej na veky, hovorí Pán Hospodin. |
