1 A riekol mi: Synu človeka, postav sa na svoje nohy, a budem hovoriť s tebou!
2 Vtedy vošiel do mňa duch, kým hovoril so mnou, a postavil ma na moje nohy, a počul som toho, ktorý hovoril ku mne.
3 A riekol mi: Synu človeka, ja ťa posielam k synom Izraelovým, k spurným národom odbojným, ktorí sa spurne staväli proti mne; oni aj ich otcovia sa mi spreneverovali až priam do tohoto dňa.
4 Sú to synovia tvrdej tvári a zatvrdilého srdca, ku ktorým ťa posielam, a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin.
5 A oni, už či počujú a či nechajú, lebo sú spurný dom; ale zvedia, že bol prorok medzi nimi.
6 A ty, synu človeka, sa ich neboj ani sa neboj ich slov, keď ťa obkľúčia ako bodliaky a tŕne, a keď budeš bývať medzi škorpiónmi. Neboj sa ich slov ani sa neľakaj ich tvári, lebo sú spurný dom.
7 Ale budeš im hovoriť moje slová, už či počujú a či nechajú, lebo sú spurní.
8 A ty, synu človeka, počuj to, čo ti ja hovorím: Nebuď spurný jako ten spurný dom; otvor svoje ústa, a zjedz to, čo ti ja dám.
9 Vtedy som videl, a hľa, ruka bola vystretá ku mne, a hľa, v nej svitok knihy.
10 A rozvinul ho predo mnou, a bol popísaný z líca i z ruba, a bolo na ňom napísané: Náreky, úpenie a beda. |
