1 Rozpomeň sa, Hospodine, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu!
2 Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom.
3 Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy.
4 Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat.
5 Prenasledovaní sme tak, že sú nám vždy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku.
6 Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba.
7 Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti.
8 Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky.
9 Za svoje životy dodávame svoj chlieb pre meč na púšti.
10 Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu.
11 Zhanobili ženy na Sione, panny v mestách Júdových.
12 Kniežatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané.
13 Mládenci nosia žernov, a deti klesajú pod drevom;
14 starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň.
15 Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok.
16 Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili!
17 Preto je naše srdce neduživé; preto sa zatmily naše oči,
18 pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom.
19 Ty, ó, Hospodine, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie.
20 Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy?
21 Navráť nás, Hospodine, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi!
22 Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás veľmi preveľmi. |
