1 Bremä Moábovo. Lebo v noci, v ktorej bude spustošené Ar Moábovo, bude umlčané; lebo vnoci bude spustošené Kír Moábovo a bude umlčané.
2 Pojdú hore do chrámu a Díbon na svoje výšiny, plakať; nad Nébom a nad Médebou bude kvíliť Moáb. Na každej jeho hlave bude plešina, a každá brada bude ostrihaná.
3 Na jeho uliciach si opášu smútočné rúcho drsné, na jeho postrešiach a na jeho námestiach bude každý z nich kvíliť rozlievajúc sa v plači.
4 A Chešbon bude kričať i Eleále; až po Jahac bude počuť ich hlas. Preto budú žalostne kričať ozbrojenci Moábovi; duša každého z nich bude sa chvieť pre neho
5 a povie: Moje srdce kričí pre Moába. Oj, jeho závory! Až po Coár počuť krik ako ryk trojročnej jalovice! Lebo plačúc vystupujú hore luchitským svahom, lebo cestou do Choronaima pozdvihnú krik úplného skrúšenia,
6 pretože vody Nimríma budú velikou púšťou, lebo tráva uschne, bylina vyhynie; nebude ničoho zeleného.
7 Preto prebytok, ktorého si nadovážili, a ich imanie, ktorého naskladali, odnesú k potoku Arabím.
8 Lebo krik obíde všade dookola kraje Moábove, až do Eglaima jeho kvílenie, až do Bér-élima zanesie sa jeho kvílenie.
9 Lebo vody Dímona budú plné krvi, pretože na Dímon položím ešte aj prídavky: na tých z Moába, ktorí uniknú, pošlem ľva jako aj na ostatok zeme. |
