1 Je ešte aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, a často prichodí na ľudí:
2 Človek, ktorému dal Bôh bohatstvo, poklady a slávu, a nemá, čo do svojej duše, nijakého nedostatku ničoho z toho, čo si žiada; ale Bôh ho neučinil pánom, aby jedol z toho, lež cudzí človek to pojie. Je to márnosť a zlý neduh.
3 Keby niekto splodil hoci sto synov a žil by mnoho rokov, a keby teda bolo mnoho dní jeho rokov, a keby sa jeho duša nenasýtila dobrého, ba nemal by ani pohrabu, hovorím, že lepšie je mŕtvemu nedochôdčaťu ako jemu;
4 lebo v márnosti prišlo a vo tme odišlo, a jeho meno je pokryté tmou.
5 Ani len slnka nevidelo a nezvedelo o ničom; toto má lepší odpočinok ako tamten.
6 A Keby aj žil dvakrát tisíc rokov a dobrého keby nevidel, či nejde i tak všetko na jedno a na to isté miesto?
7 Všetka práca človeka je pre jeho ústa, a jednako sa duša nenasýti.
8 Lebo čo má viacej múdry ako blázon, čo chudobný, ktorý vie ako chodiť pred živými?
9 Lepšie je vidieť očima než chodiť neuspokojený v duši. Aj to je márnosť a honba po vetre.
10 Čím kto je, bol už dávno pomenovaný svojím menom, a je známe, že je to človek, a nemôže sa pravotiť s tým, kto je mocnejší od neho.
11 Lebo je mnoho vecí, ktoré rozmnožujú márnosť. Čo má tedy viacej človek?
12 Lebo kto vie, čo by bolo dobré človekovi v jeho živote, v tom skromnom počte dní života jeho márnosti, aby ich strávil jako tieň? Lebo kto oznámi človekovi, čo bude po ňom pod slnkom?! |
