1 Človek, mnoho ráz karhaný, zatvrdzuje svoju šiju; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.
2 Keď sa množia spravedliví, raduje sa ľud, a keď panuje bezbožník, vzdychá ľud.
3 Človek, ktorý miluje múdrosť, obveseľuje svojho otca; ale ten, kto sa druží so smilnicami, premrhá majetok.
4 Kráľ stavia súdom zem, aby stála; ale človek poplatkov ju borí.
5 Človek, ktorý pochlebuje svojmu blížnemu, rozprestiera jeho krokom sieť.
6 V prestúpení zlého človeka leží osídlo; ale spravedlivý plesá a raduje sa.
7 Spravedlivý zná súd chudobných; ale bezbožník nerozumie toľko, aby to poznal.
8 Posmievační mužovia rozdúchavajú mesto; ale múdri odvracajú hnev.
9 Múdry človek, ktorý sa súdi s bláznom, už či sa hnevá a či sa smeje, jednako nemá pokoja.
10 Mužovia krvi nenávidia bezúhonného; ale čo do úprimných, tí hľadajú zachovať jeho dušu.
11 Blázon vypúšťa všetkého svojho ducha; ale múdry ho zdŕža zpät a krotí.
12 Panovník, ktorý pozoruje ušima na lživé slovo, máva všetkých svojich sluhov bezbožníkov.
13 Chudobný a dráč sa stretávajú; no, ten, kto osvecuje oči ich oboch, je Hospodin.
14 Trón kráľa, ktorý súdi chudobných podľa pravdy, bude stáť pevne na veky.
15 Prút a káranie dáva múdrosť; ale rozpustilé decko robí svojej matke hanbu.
16 Keď sa množia bezbožníci, množí sa prestúpenie; ale spravedliví uvidia ich pád.
17 Kázni svojho syna, a spôsobí ti odpočinutie a dá rozkoše tvojej duši.
18 Keď nieto videnia, je ľud rozpustilý; ale ten, kto ostríha zákon, je blahoslavený.
19 Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá.
20 Keď vidíš človeka, náhlivého v jeho rečiach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje.
21 Ten, kto od mladosti mazná svojho sluhu, pozná, že naposledy bude synákom.
22 Hnevivý človek vzbudzuje svár a prchký človek sa dopúšťa mnoho prestúpení.
23 Pýcha človeka ponižuje ho; ale ten, kto je poníženého ducha, dosiahne slávy.
24 Ten, kto sa delí so zlodejom, nenávidí svoju dušu; čuje kliatbu, ale neoznámi.
25 Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený.
26 Mnohí hľadajú tvár panovníka, a od Hospodina je súd každého človeka.
27 Ohavnosťou spravedlivým je človek, ktorý pácha neprávosť, a ohavnosťou bezbožnému je ten, kto ide rovnou cestou. |
