1 Modlitba Dávidova. Nakloň, Hospodine, svoje ucho a vyslyš ma, lebo som biedny a chudobný.
2 Ostríhaj moju dušu, lebo si mi dal svoju milosť. Zachráň svojho služobníka, ty, môj Bože, toho, ktorý sa nadeje na teba.
3 Zmiluj sa nado mnou, Pane, lebo na teba volám každého dňa.
4 Rozveseľ dušu svojho služobníka, lebo k tebe, ó, Pane, pozdvihujem svoju dušu.
5 Lebo ty, Pane, si dobrotivý a hotový odpustiť a máš mnoho milosti pre všetkých, ktorí volajú na teba.
6 Počuj, Hospodine, moju modlitbu a pozoruj na hlas mojich pokorných prosieb.
7 V deň svojho súženia volám na teba, lebo ma vyslýchaš.
8 Nieto takého medzi bohmi, jako si ty, ó, Pane, a niet skutkov, ako sú tvoje.
9 Všetky národy, ktoré si učinil, prijdú a budú sa klaňať pred tebou, Pane, a budú ctiť tvoje meno.
10 Lebo ty si veľký a činíš divy; ty sám jediný si Bôh.
11 Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste, aby som chodil v tvojej pravde, sústreď moje srdce na bázeň svojho mena.
12 Oslavovať ťa budem, Pane, môj Bože, celým svojím srdcom a tvoje meno budem ctiť na veky.
13 Lebo tvoja milosť je veľká nado mnou a vytrhol si moju dušu z najhlbšieho pekla.
14 Ó, Bože, pyšní povstali proti mne, a hajno násilníkov hľadá moju dušu, a nepredstavili si teba pred seba.
15 Ale ty, Pane, si silný Bôh ľútostivý a milosrdný, zhovievajúci, mnohej milosti a pravdy.
16 Obráť svoju tvár ku mne a zmiluj sa nado mnou! Daj svojmu služobníkovi svoju silu a zachráň syna svojej dievky!
17 Učiň pri mne znamenie na dobré, čo keď uvidia tí, ktorí ma nenávidia, budú sa hanbiť, že ty, Hospodine, si mi pomohol a potešil si ma. |
