1 Žalm Azafov. Áno, dobrý je Bôh Izraelovi, tým, ktorí sú čistého srdca.
2 Ale mne by sa bez mála boly pošinuly nohy, a už len málo chýbalo, a boly by sa klzly moje kroky.
3 Lebo som závidel bláznom vidiac pokoj a blaho bezbožných.
4 Lebo nemajú trápenia do svojej smrti, a ich brucho je vytučené.
5 V únavnej práci jako iný smrteľný človek nie sú ani nie sú bití údermi spolu s inými ľuďmi.
6 Preto je pýcha ich nákrčníkom, a jako sa niekto odieva rúchom, tak sa oni odievajú ukrutnosťou.
7 Ich oko vyzerá z tuku; majú hojnosť všetkého nad pomyslenie srdca.
8 Rozpustile sa rúhajú a hovoria v zlobe o útisku; s vysoka hovoria.
9 Staväjú svoje ústa proti nebesiam, a ich jazyk chodí po zemi.
10 Preto sa sem vracia jeho ľud, a keď sa im vytláča plno vody,
11 hovoria: Ako môže o tom vedieť Bôh? A či je vôbec u Najvyššieho vedomosť?
12 Hľa, títo bezbožníci a bezpečne žijúci na svete, nadobúdajú majetku!
13 Nuž tedy je to daromné, že čistím svoje srdce od zlého a umývam svoje ruky v nevine,
14 keď som pri tom bitý údermi každý deň a káraný každého rána.-
15 Keby som povedal: Budem tak rozprávať, hľa, zaprel by som pokolenie tvojich synov.
16 A zase, keď som to chcel vystihnúť rozumom, videlo sa mi to trudným.
17 Až keď som vošiel so svätýň silného Boha, vtedy som porozumel, aký bude ich koniec.
18 Áno, postavil si ich na klzkých miestach, a spôsobíš to, aby sa zrútili na hromadu.
19 Ako bývajú razom obrátení na púšť! Miznú a hynú od hrôz.
20 Ako snom, keď sa niekto prebudí, tak ty, ó, Pane, keď sa zobudíš, pohŕdneš ich obrazom.
21 Keď sa preto rozhorčovalo moje srdce, a bodalo ma v ľadvinách,
22 bol som bez rozumu a nevedel som; jako čo hovädá nerozumejú ničomu, taký som bol u teba.
23 A však som bol vždycky s tebou, lebo si ma pojal za moju pravú ruku.
24 Veď ma podľa svojej rady a potom ma vezmi do svojej slávy.
25 Koho by som mal na nebi? A popri tebe nemám v nikom záľuby na zemi!
26 Moje telo i moje srdce hynie, ale skalou môjho srdca a mojím dielom je Bôh na veky.
27 Lebo hľa, všetci tí, ktorí sa vzďaľujú od teba, zahynú! Vytneš každého, kto cudzoloží odchádzaním od teba.
28 Ale mne je dobre blížiť sa Bohu. Pána Hospodina som učinil svojím útočišťom, aby som, Pane, rozprával všetky tvoje skutky. |
