1 Žalm Dávidov. Na upomienku.
2 Hospodine, nekáraj ma vo svojom hneve a netresci ma vo svojej prchlivosti!
3 Lebo tvoje strely uviazly vo mne, a tvoja ruka ťažko dolieha na mňa.
4 Nieto ničoho celého na mojom tele pre tvoje žehranie, niet pokoja v mojich kostiach pre môj hriech.
5 Lebo moje neprávosti sahajú nad moju hlavu; sú jako ťažké bremeno, ťažšie sú než to, čo ja môžem uniesť.
6 Moje rany smrdia a tečú hnisom pre moje bláznovstvo.
7 Zohnutý som a zronený až veľmi; smutný chodím deň ako deň.
8 Lebo moje bedrá sú plné bridu, a nieto celého miesta zdravého na mojom tele.
9 Zomdlený som a zdrtený náramne; revem od desu svojho srdca.
10 Pane, pred tebou je každé moje želanie, a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou.
11 Moje srdce trepoce; moja sila ma opustila; už ani len svetla mojich očí nie je u mňa!
12 Tí, ktorí ma ináče milujú, a moji priatelia, ustupujú pred úderom, ktorý ma stihol, a moji blížni stoja zďaleka.
13 Tí, ktorí hľadajú moju dušu, kladú mi smečky, a tí, ktorí sa snažia o moje zlé, hovoria o zkaze a celý deň myslia na všelijakú lesť.
14 Ale ja som ako hluchý, nečujem, a jako nemý, ktorý neotvorí svojich úst.
15 A som ako človek, ktorý nerozumie, a v ktorého ústach niet pokarhania.
16 Lebo na teba, Hospodine, očakávam; ty odpovieš za mňa, Pane, môj Bože!
17 Lebo som povedal: Aby sa mi neradovali! Keby sa zaklátila moja noha, na veľko by roztvorili svoje ústa proti mne.
18 Lebo stojím nahnutý na bok, a moja bolesť je vždycky predo mnou,
19 lebo vyznávam svoju neprávosť, strachujem sa pre svoj hriech.
20 Ale moji nepriatelia mocnejú v živote, a množia sa tí, ktorí ma nenávidia, vymýšľajú faloš,
21 a tí, ktorí odplácajú zlým za dobré, útočia na mňa za to, že sa ženiem za dobrým.
22 Neopusti ma, Hospodine, môj Bože! Nevzďaľuj sa odo mňa!
23 Pospieš mi na pomoc, Pane, moje spasenie! |
