1 A Dávid sa radil s veliteľmi tisícov a stov, so všetkými vojvodami.
2 A Dávid riekol celému shromaždeniu Izraelovmu: Jestli sa vám to vidí za dobré, a jestli je to od Hospodina, nášho Boha, pošlime čím skôr poslov k ostatným svojim bratom do všetkých zemí Izraelových a spolu s nimi aj ku kňazom a Levitom, ktorí bývajú v mestách svojich obvodov, a nech sa shromaždia k nám.
3 A dopravíme truhlu svojho Boha k sebe, lebo sme jej nehľadali vo dňoch Saulových.
4 Na to rieklo celé shromaždenie, že treba učiniť tak. Lebo ľúbila sa vec všetkému ľudu.
5 Vtedy shromaždil Dávid celého Izraela od Čierneho potoka egyptského až potiaľ, kde sa vchádza do Chamatu, aby dopravili truhlu Božiu z Kirjat-jearima.
6 A Dávid išiel hore i celý Izrael do Bály, do Kirjat-jearima, ktoré patrí Judsku, aby preniesli odtiaľ hore truhlu Boha Hospodina, tróniaceho nad cherubami, ktoré to meno sa vzýva.
7 A tak viezli truhlu Božiu na novom voze z domu Abinadábovho, a Uza a Achio poháňali záprah vo voze.
8 A Dávid a celý Izrael vesele sa hrali pred Bohom z celej sily, a to pri spevoch a pri hudbe na harfy a citary, na bubny a cymbaly a na trúby.
9 A keď prišli až po humno Kídona, vystrel Uza svoju ruku, aby zachytil truhlu, lebo voly vybočily z cesty.
10 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na Uzu a zabil ho, pretože vystrel svoju ruku na truhlu a zomrel tam pred Bohom.
11 Vtedy sa nahneval Dávid, že Hospodin učinil takú trhlinu na Uzovi pre neopatrnosť, a pomenoval to miesto Pérec-uza, a tak sa volá až do tohoto dňa.
12 A Dávid sa bál Boha v ten deň a povedal: Ako dopravím takto truhlu Božiu k sebe!
13 Preto neuchýlil Dávid truhly k sebe, aby bola dopravená do mesta Dávidovho, ale spôsobil to, aby sa uhla do domu Obéd-edoma Gitťanského.
14 A tak bývala truhla Božia s domom Obéd-edoma, v jeho dome, tri mesiace. A Hospodin požehnal dom Obéd-edoma i všetko, čo bolo jeho. |
