1 Potom jej povedala Naoma, jej svokra: Moja dcéro, či nemám hľadať pre teba odpočinku, aby ti bolo dobre?
2 A tak teraz či nie je Boaz naším známym príbuzným, s ktorého dievkami si bola? Hľa, veje jačmeň na humne tejto noci.
3 Nuž umyješ sa a pomažeš a vezmeš na seba svoje rúcho a sídeš na humno, ale sa nedaj vo znanie mužovi, dokiaľ neprestane jesť a piť.
4 Až keď si už ľahne, a budeš vedieť o mieste, na ktorom bude ležať, prijdeš a odkryješ miesto pri jeho nohách a ľahneš si, a on ti povie, čo máš robiť.
5 A ona jej povedala: Urobím všetko, čo si mi riekla.
6 A tak sišla na humno a urobila všetko tak, ako jej rozkázala jej svokra.
7 Keď sa tedy najedol Boaz a napil, a keď sa rozveselilo jeho srdce, prišiel, aby si ľahol pri konci stohu. A prišla aj ona potichu a odkryjúc miesto pri jeho nohách ľahla si.
8 A stalo sa o polnoci, že sa preľakol muž a prihnul sa, aby videl, a hľa, nejaká žena ležala pri jeho nohách.
9 A riekol: Kto si ty? A ona povedala: Som Ruť, tvoja dievka. Rozprestri krýdlo svojho plášťa na svoju dievku, lebo si výkupník.
10 Na to riekol: Požehnaná si ty Hospodinovi, moja dcéro! Teraz naposledy si dokázala ešte väčšiu zbožnosť ako tam prv, že si neišla za mládencami, ani za chudobnými ani za bohatými.
11 Preto teraz, moja dcéro, neboj sa, všetko, čokoľvek povieš, urobím ti, lebo všetky brány môjho ľudu vedia o tom, že si ty chrabrá žena šľachetná.
12 A teraz je skutočná pravda, že som ja výkupník, ale je aj výkupník bližší odo mňa.
13 Zostaň tu tejto noci, a bude ráno, ak ťa vykúpi, dobre, nech vykúpi; ak nebude chcieť vykúpiť ťa, vykúpim ťa ja, ako že žije Hospodin. Lež tu až do rána.
14 A tak ležala na mieste pri jeho nohách až do rána. A potom vstala, prv ako rozoznal človek človeka, lebo riekol: Nech sa to nezvie, že tá žena prišla na humno.
15 Potom riekol: Daj sem šatu, ktorá je na tebe, a drž ju. A zadržala ju. A nameral jej šesť mier jačmeňa a vyložil na ňu. Potom vošiel do mesta.
16 A tak prišla ku svojej svokre, ktorá jej riekla: Čo je s tebou, moja dcéro? A porozprávala jej všetko, čo jej učinil ten muž.
17 A povedala: Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo mi povedal: Neprijdi s prázdnym ku svojej svokre.
18 A Naoma riekla: Teraz už seď, moja dcéro, dokiaľ nezvieš, ako dopadne vec, lebo človek nebude mať pokoja, ale ešte dnes dovedie vec ku koncu. |
